Brexit, termín, ktorý znamená „britský odchod“, označuje odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Táto udalosť zmenila nielen britskú politiku, ale ovplyvnila aj globálnu dynamiku. V tomto článku skúmame pôvod, dôvody, priebeh a vplyv brexitu a ponúkame lepšie pochopenie jeho významu.
Vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ
Spojené kráľovstvo vstúpilo do Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) v roku 1973, neskôr známeho ako Európska únia. V priebehu desaťročí sa vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ vyostrili v dôsledku nezhôd v oblasti suverenity a politík.
Euroskepticizmus alebo skepsa voči integrácii EÚ sa rozšírila a viedla k výzvam na opätovné rokovania a nakoniec k referendu v roku 1975. 67,2 % voličov súhlasilo so zotrvaním v EHS.
Referendum 2016
Politické napätie sa stupňovalo v rokoch, ktoré viedli k roku 2016. V súvislosti s rastúcou nespokojnosťou verejnosti prisľúbil premiér David Cameron referendum o členstve v EÚ. Cieľom tohto prísľubu bolo riešiť rozpory v jeho Konzervatívnej strane a upokojiť voličov nespokojných s politikou EÚ. Referendum, ktoré sa konalo 23. júna 2016, sa stalo prelomovým bodom v moderných britských dejinách.
Kampane za referendum boli polarizujúce a vášnivé. Kampaň za odchod zdôrazňovala znovuzískanie suverenity a kontrolu prisťahovalectva, čím apelovala na nacionalistické nálady.
Kampaň za zotrvanie zdôrazňovala hospodársku stabilitu, obchodné výhody a riziká izolácie.
„Kampaň za odchod z EÚ bola rozdelená,“ opísal profesor Paul Whitely z Katedry verejnej správy na Essexskej univerzite.
„Mali sme oficiálnu kampaň vedenú Borisom Johnsonom, ktorá mobilizovala tú časť voličov, ktorí sa považovali za slušných a konzervatívnych,“ pokračoval.
„Potom sme tu mali neoficiálnu kampaň, ktorú viedol Nigel Farage a ktorá zrejme mobilizovala tých, ktorí sa cítili opustení, a dala priestor populistickému hnutiu,“
V referende o brexite v Spojenom kráľovstve v roku 2016 sa voliči pýtali, či si želajú, aby Spojené kráľovstvo zostalo alebo vystúpilo z EÚ. Nakoniec zvíťazila strana odchodu, ktorá získala 52 % hlasov oproti 48 % hlasov pre zotrvanie.
Za vystúpenie z EÚ sa vyslovilo 51,9 percenta alebo 17,4 milióna hlasov, zatiaľ čo 48 percent (16,1 milióna hlasov) si želalo zotrvanie v EÚ. Konkrétne v Novom Anglicku a Walese boli silné nálady „opustiť EÚ“, zatiaľ čo voliči v Škótsku a Severnom Írsku si želali zostať v EÚ.
Spojené kráľovstvo hlasuje za odchod
Hlasovanie za odchod z EÚ ovplyvnilo niekoľko faktorov. Po prvé, prvoradé boli ekonomické obavy. Mnohí voliči sa domnievali, že členstvo v EÚ si vyžaduje nadmerné finančné príspevky, pričom argumentovali tým, že tieto prostriedky by mohli byť prospešné pre domáce priority. Po druhé, významnou otázkou bola suverenita. Kritici sa domnievali, že zákony EÚ podkopávajú legislatívnu nezávislosť Spojeného kráľovstva.
Okrem toho nespokojnosť verejnosti podporovali obavy z prisťahovalectva. Pravidlá EÚ o voľnom pohybe osôb viedli k zvýšeniu migrácie, čo niektorí spájali s tlakom na verejné služby.
Svoju úlohu zohrali aj dezinformácie, pričom predvolebné sľuby – napríklad presmerovanie týždenných finančných prostriedkov v hodnote 350 miliónov GBP do Národnej zdravotnej služby (NHS) – sa ukázali ako zavádzajúce.
Štatistický úrad Spojeného kráľovstva označil tento údaj za „zavádzajúci“ a zle vyjadrujúci finančné väzby Spojeného kráľovstva s EÚ. Konkrétne, tvrdenie nezohľadňovalo zľavu, ktorá bola poskytnutá Spojenému kráľovstvu. Skutočná suma bola bližšie k 250 miliónom GBP týždenne.
Profesor Whitely tiež poukázal na to, že Spojené kráľovstvo po vstupe do EÚ v roku 1973 nezaznamenalo výrazný hospodársky impulz.
„Hoci si uvedomujeme rozdiel medzi vstupom a výstupom, myslíme si, že ak vstup do EÚ nemal veľký vplyv na náš hospodársky rast, nemal by byť výstup taký zlý, ako sa nám hovorí,“ vyjadril sa.
Tieto faktory spoločne vytvorili silný dôvod na vystúpenie z EÚ.
Proces stiahnutia
Po referende začalo Spojené kráľovstvo proces vystúpenia podľa článku 50 Lisabonskej zmluvy. V článku 50, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2009, sa opisuje právny postup dobrovoľného vystúpenia členského štátu z Európskej únie.
Článok 50 obsahuje tri kľúčové ustanovenia. Členský štát musí oznámiť EÚ svoj úmysel vystúpiť a následne sa musí dohodnúť dohoda o vystúpení, ktorá bude obsahovať podmienky odchodu a budúcich vzťahov. Tento proces sa musí ukončiť do dvoch rokov od oznámenia. Tento proces sa môže predĺžiť, ak ll členské štáty súhlasia s predĺžením tohto obdobia.
Tým sa formalizoval odchod a začali sa rokovania medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ. Rozhovory sa zamerali na obchodné dohody, práva občanov a hraničné opatrenia, najmä pokiaľ ide o Severné Írsko. Tento proces čelil oneskoreniam a politickým otrasom vrátane dvoch zmien vo vedení premiéra.
Spojené kráľovstvo oficiálne opustilo EÚ 31. januára 2020. Nasledovalo však prechodné obdobie, ktoré umožnilo obom stranám prispôsobiť sa a dokončiť dohody. Toto obdobie sa skončilo 31. decembra 2020, pričom budúce vzťahy sa budú formovať na základe novej obchodnej dohody.
Vplyv na Spojené kráľovstvo
Vplyv brexitu je hlboký a mnohostranný. Z hospodárskeho hľadiska Spojené kráľovstvo čelilo výzvam vrátane narušenia obchodu a zníženia investícií z krajín EÚ. Podľa London School of Economics sa vývoz tovaru zo Spojeného kráľovstva do EÚ v roku 2022 znížil o 6,4 %.
Okrem toho sa podniky museli vyrovnať aj s novými colnými postupmi, čo spôsobilo oneskorenia a zvýšené náklady. Nové obchodné prekážky najviac poškodili malé podniky, ktoré kvôli nim zastavili svoj vývoz do EÚ v 14 % prípadov. v dôsledku brexitu muselo Spojené kráľovstvo opustiť jednotný európsky trh alebo vnútorný trh. Odchod Spojeného kráľovstva priniesol nové obchodné prekážky s EÚ, ako aj pokles objemu obchodu s EÚ. Spotrebitelia v EÚ platia v priemere o 17 % vyššie ceny potravín ako vo svete.
Okrem toho Spojené kráľovstvo zaznamenalo najpomalšie tempo rastu v porovnaní s ostatnými krajinami G7. Tie tvoria Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Japonsko.
Z politického hľadiska brexit zmenil vnútorné a vonkajšie prostredie Spojeného kráľovstva. Na vnútroštátnej úrovni zvýraznil rozpory medzi regiónmi a politickými skupinami. Na medzinárodnej úrovni muselo Spojené kráľovstvo nanovo definovať vzťahy a samostatne rokovať o obchodných dohodách. Zo sociálneho hľadiska brexit zmenil životy miliónov ľudí, najmä občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve a britských občanov žijúcich v EÚ.
V sociálnej oblasti viedol brexit k poklesu prisťahovalectva z členských štátov EÚ. V dôsledku toho ovplyvnil rôzne odvetvia, ako je zdravotníctvo, vysokoškolské vzdelávanie a poľnohospodárstvo.
Protokol o severnom ostrove
V súčasnosti sa vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ naďalej vyvíjajú. Obe strany pracujú na riešení pretrvávajúcich problémov, ako je napríklad protokol o Severnom Írsku. Tento rámec rieši otázky, ktoré sa objavili v dôsledku brexitu, najmä pokiaľ ide o írsku hranicu. Cieľom protokolu je tiež zabrániť vzniku tvrdej hranice v Írsku a dodržiava Veľkopiatkovú dohodu z roku 1998.
Veľkopiatková dohoda, známa aj ako Belfastská dohoda, je mierová dohoda, ktorá bola podpísaná 10. apríla 1998. Jej cieľom bolo ukončiť dlhoročné nepokoje v Severnom Írsku alebo „The Troubles“, ktoré pretrvávali medzi unionistami/loajalistami a nacionalistami/republikánmi.
V dôsledku brexitu musia podniky vo Veľkej Británii a na Severnom ostrove čeliť zvýšeným požiadavkám na dokumentáciu a colné vyhlásenia pri preprave tovaru.
Výhľad do budúcnosti
Pri pohľade do budúcnosti zostávajú dlhodobé účinky brexitu neisté. Zatiaľ čo zástancovia navrhujú prosperujúce a nezávislé Spojené kráľovstvo, kritici varujú pred pretrvávajúcimi hospodárskymi a politickými problémami.
Brexit celkovo odráža hlboké spoločenské a politické rozdiely. Ukázal zložitosť rovnováhy medzi národnou suverenitou a globálnou spoluprácou. Keďže Spojené kráľovstvo funguje mimo EÚ, jeho rozhodnutia budú formovať jeho budúcnosť a ponúknu ponaučenie pre ostatné národy.
Foto: Sandro Cenni on Unsplash
